LETO V BRATISLAVE: pracovala som 2 mesiace v McDonald's?

Posted by with No comments
Čauko všetci!
Tento článok bude opäť jeden z tých, v ktorých vám opisujem nejakú osobnú skúsenosť a chcem sa pochváliť nejakými fotkami. Takže opäť použijem tú kliché hlášku s pukancami: ,,Pohodlne sa usaďte, pripravte si pukance, za chvíľu začíname!"

Už som vám to všetkým asi spomínala (vážne? faakt?), ale toto leto som strávila v Bratislave. Nie, nemám tam žiadnu tetu, brata, sestru, babku, dedka alebo sesternicu z desiateho kolena. Jednoducho sme sa ešte cca v októbri s kamarátkou dohodli, že nie sme hlúpe a po maturite nebudeme doma sedieť na zadku a pozerať sa koncom augusta do kalendára s tým, že jediné pekné spomienky, ktoré sa nám zapísali do pamäte sú na nejaký blbý seriál. V priebehu školského roka sme sa jedna druhej niekoľkokrát vypytovali či naša dohoda stále platí, a aj keď sme sa obávali, že to celé padne, zmaturovali sme a po pár týźdňoch, keď už bol ten správny čas sme sa stretli (alebo vlastne len premiestnili z nášho bytu do toho jej, pretože sme spolu boli 24/7) a poscrollovali niekoľko stránok s inzerátmi. Neskúsené v živote nepracujúce a rovnako nehľadajúce si prácu sme napísali cca na 20 inzerátov, pretože sme žili v klamlivej domnienke, že nám nikto neodpovie. Najväčším prekvapením bolo, keď sme mali na ďalší deň mobil v jednom ohni. Z nejakého mne ešte neznámeho dôvodu sme zhodli, že by sme to riskli v mekáči a po asi 3 telefonátoch z McDonald's v rôznych častiach Bratislavy sme si dohodli pohovor. Samozrejme sme si prečítali asi 4 recenzie na prácu v mekáči, zhrozili sme sa a smutne sme sa na seba pozerali, že či je to vážne miesto, kde chceme pracovať. Teraz však môžem povedať s čistým svedomím, že tie recenzie okolo objektívneho názoru ani len neprešli, a niekto, kto si myslí, že ho rodičia budú živiť donekonečna skutočne vážne nezvládne ani len upratovanie tácok za 3,30 na hodinu.....

Keď nadišiel deň D a my sme sa zviezli vlakom do BA za účelom zúčastnenia sa asi 5 pohovorov (z ktorých sme reálne absolvovali dva) sa musel zmeniť aj môj plán, že budeme robiť len mesiac, museli sme sa zhodnúť na dvoch aby sa vyplatilo naučiť nás pracovať na niekoľkých stanoviskách a tak. Za čo som momentálne skutočne vďačná, pretože tie dva mesiace za to skutočne stáli a naučili ma toho tak veľa, že si to ani jeden z vás nedokáže predstaviť. Na výber sme nakoniec mali z dvoch McDonaldov- Zlaté piesky a Eurovea. Bývanie sme si našli čisto náhodne cez moju kamarátku, ktorá v Ba študuje a na leto potrebovala nájsť dvoch ľudí do izby, v ktorej bývala.. Náhoda? Ja si myslím, že nie. Ďalej som volala do Euroveáckeho mekáča, že prácu berieme a začiatkom júla sme schopné nastúpiť. Vybrali sme si správne.

Do Bratislavy som prišla ako akási modelovacia hmota zabalená v krabice. Z krabice som sa dostala asi vtedy, keď som si vybalila všetky veci a do dvoch sekúnd sa začala cítiť ako doma. (bodaj by aj nie, keď som si zbalila 3/4 nášho bytu) Kamarátka prišla až o deň neskôr, takže som sa "zabývavala" sama. Dosť som sa obávala, že budem v noci revať do vankúša a nadávať si, že som radšej nezostala doma s maminou a tatinom. Áno, chýbali mi, ale ten pocit, ktorý som mala večer po ľahnutí si do inej postele než tej svojej, na ktorú som už zvyknutá, ten bol neopísateľný. Nikdy som sa necítila tak voľne. Zrazu som si to uvedomila- mám najdlhšie prázdniny môjho života, zmaturovala som, na školu som už prijatá,... Jednoducho žiadne starosti, nič ma nemuselo trápiť. Zaspala som dosť rýchlo a s úsmevom na tvári.

Pred oficiálnym nástupom do práce sme sa ešte museli stretnúť aj s ďalšími potencionálnymi brigádnikmi kvôli podpísaniu papierov a prevzatiu uniformy. Nástup do práce nás čakal asi o 2 dni. Naša prvá zmena nás úplne odradila, pretože sme mali rannú a čistili sme poličky s topánkami, výlevku, záhradku... Jednoducho sa nám to v hlave uložilo a báli sme sa, že by sme mohli podobné veci robiť celé leto.. A navyše sme mali naplánovanú asi 8 hodinovú zmenu, ktorú sme mali skrátenú na 4-hodinovú. A ďalšia prehra pre nás bola to, keď sme sa pozreli ako máme naplánované ďalšie zmeny. Zo 14 dní sme mali pracovať asi 5. Takmer sme sa rozplakali, pretože z tak malej výplaty by sme si na konci mesiaca nedokázali pokryť ani len nájom. Porozprávali sme sa o tom s manažérkou a všetko dopadlo fajn, zmeny sa nám doplánovali a to čo sme robili na začiatku sa zmenilo hneď na ďalšej zmene, keď nás začali trénovať v kuchyni, Naše sklamanie hneď odišlo a my sme sa rozhodli, že si inú prácu hľadať nebudeme a zostávame.

Dva mesiace v cudzom prostredí medzi cudzími ľuďmi a bez každodenného obedu od maminky a seriálového večera bez ocinka ma toho naučili skutočne veľa. Nehovorím len o tom, že viem zloženie a gramáže cheeseburgera, hovorím o tom, že som sa naučila byť samostatnejšia a to bola super príprava na život v Brne, kde momentálne žijem kvôli vysokej škole- a tipujte s kým bývam! No a aby som nezačala o niečom inom, tak pokračujem, čo ma ešte toto leto naučilo/čo mi dalo..Okrem dosť užitočných životných skúseností som spoznala aj kopec nových ľudí. V McDonalde to jednoducho funguje najlepšie, pretože sme pracovali v okruhu svojich rovesníkov, všetci sme si tykali a užili kopec zábavy. Doteraz sa smejem na svojej nešikovnosti, keď mi popadalo asi 6 umelý nádob z poličiek, hluk na celý mekáč a namiesto toho aby som bola patrične slovne prefackaná sa všetci zaujímali len o to, či sa MNE nič nestalo, sú to zlatíčka!

Ale myslím si, že viac vám toho rozpoviem cez fotky :)

Samozrejme mi hneď od začiatku leta bolo jasné, že ma táto skúsenosť trošku zmení.. A presne preto som sa odvážila dať ostrihať po asi 5 rokoch.

Noo.. A tiež som chcela ďalšie tetovanie. Niečo čo by malo nejaký súvis s mojimi rodičmi a "metaforicky" by som ich mohla nosiť všade so sebou. Stálo ma to pár nepodarených návrhov a dlhé premýšľanie, ale nakoniec som na nich našila menšiu búdu. Už ma dobre poznajú a asi ich ničím neprekvapím, tak som ich poprosila, aby mi svojim rukopisom napísali svoje mená, že sa momentálne strašne nudím a zisťujem, po ktorom z nich som zdedila taký škaredý rukopis.. Haha, a potom sa mi ich mená randomne objavili pod ľavým prsom.

 Ja a moje shopping days. Na konci tohto článku nájdete video s HAULOM, natáčala som len oblečenie, pretože by to bolo asi na hodinu, keby som vám ukazovala aj každý jeden pohárik, ktorý som si stihla kúpiť,

Najväčšie zlatíčko pod slnkom, ktoré to so mnou vydržalo 2 mesiace v Bratislave a momentálne so mnou býva aj v Brne. Okrem toho, že mi takto chutne navarila mi aj fotila outfitíky a dokázala sa čiastočne zmieniť aj s mojou ukecanosťou <3

Ja a kopec mojich selfie times... :D

Snapchat time

Keď som bola natoľko šikovná, že som vyhodila vankúšik na posteľ a zničila som náš provizórny luster.

Ďalšie stories

Veľká koláž plná spomienok na jeden z najkrajších dní môjho života. Ešte približne v novembri sme si s Luckou pozerali rozličné videá z festov. Práve vtedy som kúpila lístky na Grape. Zrazu mi ukázala video zo Szigetu s tým, že raz, keď bude veľká (áno, stále sa takto vyjadrujem), tak tam pôjde. Len tak for fun sme si pozreli line up. Years & years, Sia a the Neighbourhood... Na niekoľko sekúnd sa nám zatajil dych a potom som jej povedala "Pozri sa, kedy vystupujú, ak sú všetci v jeden deň, tak ideme!" a aká je pravdepodobnosť, že 3 naše obľúbené skupiny/interpreti sa vyskytnú v jeden deň na Szigete? Až taká, že sme si kúpili lístky a festival si poriadne užili. Tých 27 hodín bez spánku, teda.. tých 10 min pod randomným altánkom nepočítam, za to fakt stálo! O 2-hej sme boli tak energicky a emočne vypäté, že nás prebudil len nejaký dnb DJ, a tak sme si prvýkrát vyskúšali aj tanec na drumke.. Samozrejme to bolo dosť výnimočné, pretože okrem trávy sme tam nijaké iné drogy nevideli, čo je dosť nezvyčajné, nakoľko drumky na Slovensku sú viac o drogách ako o hudbe. Preto to bola asi prvá a posledná dnb party, ktorú sme si odtancovali. Každopádne som z toho bola nadšená, pretože konečne mal "epileptický záchvat" aj niekto iný ako len ja.. Vlastne každý človek, ktorý tam vtedy tancoval. Ak budeme budúci rok bohaté, odpraceme sa na Sziget na celý týždeň, pretože to skutočne stálo za všetko, čo sme podstúpili! :) 

A nakoniec bye koláž 

a
video

wish you werent here

Posted by with No comments
Aloha! Dnes som sa rozhodla pridať niečo jednoduchšie ako naposledy a hlavne je to na casual days nie na spoločenské a menej spoločenské udalosti. Opäť je to black & grey, pretože tieto farby u mňa prevládajú asi najviac. 

Nápis na tričku asi moc nevidno, preto si ho môžte prečítať v názve postu (konečne som praktický človek, wuhu) A čo viac dodať? Asi len to, že ten článok o mojom lete v Ba už je na pol ceste ku zverejneniu a ja som na pol ceste ku baleniu sa do Brna, a pomaly začínam plakať, lebo neviem do čoho sa pobalím, takže redukujem svoj šatník, botník, kozmetník a všetky ostatné -níky, ktoré sú v mojej izbe a v zvyšku nášho bytu, myslite na mňa.

enjoy.







FANCY

Posted by with 1 comment
Ciao z Oravy! Takže z Bratislavy som sa dopracovala na noc domov a teraz som tu. Keďže sa tohto roku rodinná dovolenka pri mori nekonala, rozhodli sme sa aspoň pre predĺžený víkendík na Orave v hoteli, v ktorom sme sa wellnesovali pred rokom. Toľko k update-u môjho leta.

Nakoľko som tá futuristic flatflatforms all black everything type of girl, skúsila som svoj štýl preniesť aj do niečoho vhodného na večeru v reštaurácií o poschodie nižšie, teda dve, preto som tam nakráčala v........ šatých za 1€, haha. Kto by to bol povedal? Okrem strieborných kamienkov vo výstrihu hlbšom než Mariánska priekopa som outfit doplnila holografickou kabelkou a chokerom, ktorý sa na mojom krku stáva skutočne chokerom, pretože som chorá. (choker=škrtič, byť chorá=zväčšené uzliny, chápete?) 

A to najlepšie na koniec- stále a vždy, a všade, a na každom mieste  ma stretnete s farebným alebo tmavým rúžom. Nemyslím tým ružovú a červenú, to nie. Myslím modrú, zelenú, ... A tým tmavým šedú a čiernu. Úplne som sa do toho zaľúbila a nejakým zaujímavým spôsobom som sa v tom našla... No a.... teraz závisláčim. V Bratislave sa mi veľmi páčilo, že sa nad tým nikto nepozastavoval, pretože sú určite zvyknutí aj na iné extrémy. Ale u nás doma? Stačilo včera vystúpiť z auta a už do seba všetci ťukali prštekom a triasli so svojim partnerom aby sa pozrel. Aspoň, že som flegma, a keby sa na tom nesmial môj tatino, tak o tom ani neviem a umriem bez takejto podstatne dôležitej informácie, haha. 





BLACK&GREY

Posted by with No comments
Čavelo! Ako sa máte? Verím, že vynikajúco rovnako ako ja posledné 2 mesiace, ktoré žijem ako dočasná Bratislavčanka. Bla,bla,bla, kecy o tom potom ako som sľúbila. A teraz pokračujmee...

Výber prostredia pre fotenie tohto outfitu bol čisto náhodný, nakoľko je tento fit posledný nafotený so starým účesom. Nehovorím o nijak rapídnej zmene, ale po asi 4 rokoch mám "krátke" vlasy, ktoré nevyzerajú 24/7 akože sa už chystajú samé odísť od toho aké sú zničené. Pred fotením sme boli na ceste do kaderníctva, kam som sa objednala asi v priebehu druhého týždňa pobytu v Bratislave. Mojej fotografke/spolubývajúcej/budúcej spolubývajúcej/soulmate (vyberte si) sa zapáčila (až príliš podľa nižšie zverejnených fotiek) stena s nápisom "UFO", ktorý sme už videli na niekoľkých miestach v ba a začína nás to desiť. (začali sme spoločne sledovať nejaký sci-fi horrorový seriál)  Jej nápad sa mi páčil a nemala som voči nemu žiadne výhrady, takže som sa s "UFOM" bez rečičiek odfotila.

 Oveľa viac matching s "UFO" pozadím by som bola v niečom striebornom (pretože môj šatník tvorí hlavne čierna a strieborná, pričom strieborné veci sú pre mňa jednoducho heaven). Vyzerala by som viac "futuristicky", Ale to si necháme na nabudúce a iné UFO.







AVON ŠTETEC & KONDICIONÉR

Posted by with No comments
Nebola som si istá akým spôsobom napíšem pár slov k ďalším produktom z Avonu, ktoré som mala v rámci našej spolupráce vyskúšať. Preto som sa rozhodla posledné 2 produkty spojiť do jednej recenzie aj napriek tomu, že spolu absolútne vôbec nesúvisia.

Obojstranný štetec
Napriek tomu, že som zástanca celej sady štetcov (pretože milujem matching things a mať všetko v rovnakej farbe a s rovnakým designom je pre mňa neuveriteľne satisfying pocit) som si zaobstarala jeden mimo sady. Je to taký "emergency" štetec, ktorý nosím v kozmetickej taštičke. Ak si náhodou potrebujem naniesť viac bronzera alebo upraviť tiene tento štetec ma nikdy nesklamal. Je vyrobený z nylonových štetín, ale nie je to až také cítiteľné, aj keď rozdiel je tam badateľný. Tým som len chcela povedať, že pri práci s ním sa necítite akoby ste sa lícom opierali o facial hair vášho priateľa.

Instant repair with keratin (kondicionér) 
Skutočný dôvod nepoznám, ale už od čias, kedy som sa začala maľovať som sa vždy viac venovala mojej tvári ako mojim vlasom. Čo ma samozrejme skôr či neskôr dobehlo. Kaderníčkam som nikdy nedôverovala, dlho som sa nenechala ostrihať a čo sa starostlivosti týka občas som skúsila nejakú tú masku aby sa nepovedalo. Dobre, mala som asi tak 300 sprejov, každý na niečo iné, ale žeby nejakým spôsobom dodávali chuť do života mojim mŕtvym pačesom.. To asi nie. Odkedy som v Bratislave, tak mám pocit, že sa zo mňa stal úplne iný človek. Rozhodla som sa asi po 5 rokoch navštíviť kaderníčku kvôli novému účesu. Malo to byť len podstrihnutie, no moje vlasy boli fakt v katastrofálnom stave, takže som odišla o niečo viac ľahšia ako som plánovala. Nebudem vám však klamať. Keď som bola u kaderníčky kvôli strihaniu predtým, v podstate som odchádzala s plačom, ale teraz som si na to hneď zvykla a k dlhým vlasom sa už pravdepodobne ani nevrátim. A teraz konečne k pointe- začala som sa o svoje vlasy zaujímať oveľa viac ako kedykoľvek predtým. Nejaké produkty som si zakúpila priamo v kadernícte, iné objednala. V rámci spolupráce s Avonom a starostlivosti o vlasy som chcela vyskúšať tento kondicionér, pretože je z rady produktov, z ktorých som dávnejšie mala sprej na vlasy. Kondicionér vonia rovnako krásne ako ten sprej, takže som sa asi 3 minúty topila vo vani nostalgii. Po jeho aplikácii som mala zo svojich vlasov celkom dobrý pocit, ale používam ho len veľmi krátko, takže o konečnom výsledku vám ešte povedať nemôžem.